Akurát som oddychoval na chodníku pred tescom, pretože som to prehnal s čučom. Všetok pohyb ľudí a áut navôkol sa zmenil na jednu viacfarebnú čmuhu. Čmuhu. Pod hlavu som si položil ježa obyčajného v počte jedného kusu. Večer predtým som ho ulovil v neďale
kom parku. Ulovil je možno silné slovo, jednoducho ku mne docupital a ja som ho vložil do igelitky. Bolo to počas spánku, bol som ešte omámený čučom. Ráno bol jež obecný mŕtvy. Ja som k tomu tiež nemal ďaleko. Nevadí. Bolo to 15 mája, oslavoval som deň víťazstva nad fašizmom a tak som popíjal čučko. Pri prvom litri ma napínalo po každom glgu. Potom to prešlo a čučo do mňa tieklo bez potiaží, či už fyzického či duchovného rázu. Natieklo do mňa v objeme 3 litrov, daj mi boh viac takých krásnych dní. Potom som na pár dní akosi vypadol z obrazu a veci občianske sa ma netýkali. Myslím tým čas a, ako to už chodí, priestor. Vybavujem si malú epizodku, počas ktorej mi akýsi mladí ľudia doniesli hamburger. Myslím, že to boli kresťania. Vynadal som im a oni odišli. Ksichty puberťácke!S mŕtvym ježom pod hlavou ležím na chodníku pred tescom a spievam si. Som pošťatý, pomočený ak chcete. Čmuha mi pulzuje před očami, som pripravený namodro, doporučuje sa podávať s knedľou. Mužskí jedinci majú odjakživa právo na 5 až 15 kusov knedle, ženy a deti na 3 až 5 kusov. Ako príloha nakladaná kapusta. Alebo uhorka.
Viacero prezidentov ma zaujalo do takej miery, že som si pamätal ich mená. Mnohé úkazy som dokázal predvídať, najlepší som bol v predpovediach počasia. Doteraz tvrdím, že v auguste je teplejšie než v novembri a tvrdím to aj v opačnom poradí. Niektoré skúsenosti nedokážem mladšiemu pokoleniu odovzdať, patrí k ním predovšetkým schopnosť jestvovať bez motivácie a močenie ležmo.
Ležím pred veľkou budovou a čmuha mi nezabráni v jej pozorovaní. Vidím ako koše plné dobrôt miznú v autách a s nimi aj tie malé drahé psíky, tie úbohe kreténske sračky, tie ničoty v obojkoch. Blondínočka fajčí cigaretku, chlapec pozerá pred seba, sob zaháňa starú vlčicu, pajác pije džús, starec
brble schizoidné verše vlastne výroby a ja ich reprodukujem vo veľmi skreslenej podobe:
Včera ráno došla múka
A prišli vnúčence
Je ich priveľa na môj dom
A tak som vyrazil za múkou
A už som tu, bicykel opretý o roh vesmíru
Starci nič nevedia
A všetko ich bolí
Skonči to skonči to
Už dosť
A tu polihovnie končí, idem do parku a dúfam, že mi bude odpustené a nenaprší aspoň dva dni.
Komentáre
juvenilnemu spolupachatelovi